Za vrchom tečie z hôr rieka, vydávame sa ju preto vystopovať. Nemal
by to byť ani veľký ani namáhavý výlet, skrátka chvíľu po južnom
úpätí vrchu povedľa jazera, potom prejsť hrebeň až k rieke,
pokračovať proti prúdu a postupne dokončiť lichobežník... Toľko
mapa.
Skutočnosť vyzerá takto: Hodinku improvizujeme medzi úpätím jazera
a bažinami, až dojdeme k jednému z mála ukazovateľov, ktorý sa navyše ukáže
byť lyžiarskym. Cesta cez hrebeň vedie zrejme po zjazdovke, riskneme to.
Úplne sa stratiť na týchto pár desiatkach kilometrov štvorcových snáď ani nejde,
len máme radi, keď si môžeme naplánovať sily, výdrž, potraviny...
Dorazíme k akejsi vágnej odbočke, pokračujeme proti hukotu vody.
Na opačnom vrchu vidíme vodopád; rieku ešte len počujeme kdesi zospodu.
Prší. Po pol hodine vidíme rieku a pokračujeme proti prúdu. Cesta sa
čudne stáča mimo našu oblasť, pokračujeme však zvedavo ďalej. Stále prší...