Po daždi včerajšieho večera sa počasie zľutovalo a ukázalo krajšiu tvár hôr. Teplotne žiaden Balaton (kde bolo 30°C v tieni i takto ráno), ale nás hreje mladosť, radosť zo slnečného rána i trmácanie sa do kopca trvajúce už hodinku od chaty na začiatok prechádzky údolím Rondholet.
Počasie nás napína - tvorba mráčkov nad sedlom a nižším vrcholom Vinjeronden neveští nič dobrého. Po hodine kráčania po kamenistom údolí je už obloha zatiahnutá, fúka. Ach Balaton...
Po výšľape do sedla sme napriek fyzickej námahe a vrstvám oblečenia do chladu uzimení, prefúkaní vetrom vanúcim z druhého údolia. Slivovička zahrieva a my pokračujeme zahalení v oblakoch (hmle) na Vinjeronden. Z vrcholu osud ďalej nepokúšame - po chvíli úvah a upreného dívania sa do mokrého mlieka stanovište opúšťame bez pokoreného Rondslottet-u postávajúceho kdesi opodiaľ za ďalším sedlom...