Keď som kone fotil

Vracal som sa večer domov a horúčkovito hľadal niečo, čo by tvorilo popredie, motív snímky, keď už pozadie - obloha - sa začínalo správne zafarbovať. Náhoda pomohla a kone vo výbehu splnili moje očakávania. Len nikdy nestáli, ako som chcel ja. Fotiť ich spredu bolo nemožné - akonáhle zistili, že sú stredom záujmu, prišli sa presvedčiť, čo som už nafotil, nechali sa pritom hladiť a ak nedosiahli svoje, svoju nespokojnosť dávali náležite najavo.

 Nezbeda sa dožadoval hladenia, dobiedzal, nastavoval sa, len aby dosiahol svoje.Keď nič nepomohlo, začal ho zaujímať sprvu fotoaparát a brašňa vzápätí.