Ako Slovensko do Európy cúva (, či čo).
Človek si tak sedí vo vlaku a kráti si dlhú chvíľu nad zapnutým notebookom. S ním cesta prebieha príjemnejšie a navyše vo vlaku počas niekoľkohodinovej cesty sa občas zamyslí a niečo vyplodí, ak mu to jeho spolucestujúci dovolia.
Prichádza hranica a postupne začínajú dobiedzať úradné orgány, aby na každom vykonali svoje nutné zlo. Postupne prichádzajú a odchádzajú a väčšinou sa dlho nezdržia. Najprv modré uniformy Českej pasovej kontroly nasledované podobnými montérkami colnej kontroly. O malú chvíľu - presne takú, aby si neznalý turista odložil doklady - ich nasledujú Slovenské Orgány (sú veľké a dôležité) vo svojich zelených krojoch, zase kontrolujúce pasy a o chvíľu tovar na preclenie.
Slovenský colník, veselý a zrejme hravý to "človák", nesmierne však unudený neustálym opakovaním tej istej otázky a počúvaním tých istých odpovedí o ničom na preclenie, si už musí uľaviť a vyberá si svoju obeť s notebookom, aby jej pripravil zopár nezabudnuteľných chvíľ.
Otvára dvere kupé a druhá jeho otázka je na tému "Koho je ten notebook?". Cestujúci zjavne v rozpakoch nevie, do akej miery colník žartuje a teda netuší, či mu môže odpovedať "Neviem, našiel som ho tu pod sedadlom". Skúsi preto najprv slušne a vraví "Môj". Odpoveď je zrejme nesprávna, lebo colník nesúhlasí a od tejto chvíle je jasné, že sa mieni dobre zabávať. Nabáda cestujúceho, aby mu dokázal, že počítač je jeho a zároveň po ňom žiada potvrdenie o tom, že inkriminovanú vec dováža do krajiny.
Človek cestujúci, až do tejto chvíle umiernený a pokojný, zisťuje, že veru nebude ľahké uspokojiť Colný Orgán stojaci výhražne nad ním a rozhodne sa hrať jeho hru. Vracia smeč s tým, že nerozumie, prečo by mal dokazovať, že je niečo jeho, keď to skrátka jeho je a basta; a zároveň tvrdí, že nič nedováža, iba berie jednu svoju osobnú, príručnú vec domov.
SK-Colník zjavne neuspokojený, neveriac, že notebook je iba prelud, opakuje výzvu o dokazovaní vlastníctva. Plebejec na sedadle zažartuje, že netuší, ako by oni jemu dokazovali nevlastníctvo. V tej chvíli konsternovaný colník odchádza so slovami Limonádového Joea, aby človeka, čo sedí v poslednom vlaku toho dňa do jeho destinácie, onedlho vysadil niekde na hranici medzi obcami Horný koniec sveta a Uprostred ničoho.
(Pokračovanie...)