Stánok na okrasu

Z boku Unionu (pozor, nečítaj: Junion) je stánok s pečivom. Malý, ale poruke - a hlavne po ceste. Zvyknem si tam kupovať na raňajky lupačky, koláče či šišky. V poslednom čase sa mi však dejú čudné veci. Pani, niežeby bežne zrána ovplývala srdečnosťou, ma prekvapuje hláškami.
- "Nemůžu vám to prodat, ještě to nemám vyložený..."
No dobre, hoci má to pečivo v prepravke asi meter od seba, tak možno k vyloženiu patrí nejaký úkon mne a môjmu svetu skrytý.
- "Nemám vůbec sáčky, upozorňuji vás.", ma vítalo minule.
- "Hm, vždy máte nejaký problém.", oponujem ja.
- "To musíte za šéfem..."
Nie, nie, vycítil som blablabla..., radšej som sa otočil a odkráčal premýšľajúc, či pani zavrie krám a počká i s pečivom na pulte dozajtra, či sa sáčky objavia. Alebo či sa niekto za šéfom skutočne vydá, aby ich od neho získal.

Prečo by to však mal ktorýkoľvek zákazník robiť?

24 ... 22 21 20 19 18 ... 15 ... 10 ... 1