ako železnice veselo konsternujú...

Ako železnice veselo konsternujú svojich zákazníkov.

České dráhy skvalitňujú svoje služby nezabúdajúc ich patrične ohodnotiť, vychádzajú v ústrety svojim zákazníkom, preto nejeden, čo je odkázaný na ne, prichádza na stanicu v dobrej nálade a pokúsi sa povedzme presunúť sa s bicyklom do Znojma.

Už pri získavaní informácií zistí, že "samonakládka", čiže zjednodušená preprava bicyklov funguje iba do Hrušovan nad Jevišovkou, tam je treba prestúpiť a bicykel podať bežnou cestou. Naskýta sa otázka, načo taký fór zaviedli, keď napokon, tak či onak, je treba zaplatiť plnú cenu. Je to však iba maličkosť, čo cestujúceho nerozladí, aj keď 30 Kč rozdiel už je. Neváha teda a ide priamym vlakom o hodinu neskôr. Nebude si predsa sťažovať život prestupom a prekládkou.

Snaha cestujúceho podať bicykel včas, čiže do 15 minút pred odjazdom vlaku stroskotáva na základnej ľudskej vlastnosti - neochote. On síce prišiel na nádražie asi 20 minút vopred i so všetkými dopredu vypísanými listinami, cetlíkmi etc., pani kontrolujúca jeho údaje však nesúhlasí s tým, že bicykel je nový (predsa to vie lepšie ako majiteľ) a hneď škrtá a prepisuje. Podobnými úskokmi naťahuje čas dovtedy, než iná pani v pokladni sa významne pozrie na hodinky a zahlási, že už je neskoro a pre ňu týmto diskusia končí. Nejde pritom o nič - cestujúci chce iba zaplatiť tých 50 Kč za prepravu. Nikdy by nezveril svojho duralového tátoša pracovníkovi ČD, čo ho hodí na Ještěrku (elektrický vozík) na kopu ďalších bicyklov - a hneď pri príchode na stanicu oznamuje, že svoj bicykel si naloží sám. Nechce plakať nad odreným lakom ani inými "drobnými poraneniami", nad ktorými sa dráhy nanajvýš zasmejú.

Pretože cestujúci odbavený nebol, celý pobavený sa poberá na nástupište, kde si svoj bicykel skutočne sám naloží (veď to chcel, nie?) a pravdepodobne zaplatí kvôli zopár ľuďom ďalších 20 korún ako pokutu, či čo. I takto sa napokon dá zarábať.
Na jeho veľké prekvapenie nenachádza v tomto priamom vlaku poštového vozňa, preto sa ešte uisťuje, či je to skutočne jeho vlak. Je, a tak dostávajú priestor úvahy o tom, či skutočne budú chcieť železnice za prepravu svoj podiel. Po príchode do Znojma je už jasné, že nechceli. Dobre urobili, lebo valašku brúsil po celú cestu :-). Na um mu prichádza otázka, či sa stala výnimka alebo pracovníci batožinovej pokladnice svoje divadlo zohrali práve preto, že skrátka nemohli na plné ústa povedať, že daný vlak prepravuje bicykle gratis. To už sa človek nedozvie. Ledaže by to skúšal znova, ale to nestojí ani za tie nervy, ani za tie peniaze. Spočítal si totiž:

Počítal s tým, že by si železnice predsalen nechali zaplatiť. Potom by za tri osoby zaplatil uvedených 627 Kč, v nich už ale je zahrnutá zľava za spiatočný lístok. Keby sa nevracal v priebehu dvoch - troch dní, platil by adekvátne viac i so zákazníckym tarifom.

(Ako perlička na okraj - Cestujúci na otázku, "«K čemu»...vlastne zákaznícka karta za dve stovky je, ak ju nemožno kombinovať s ostatnými zľavami" dostáva rozvernú odpoveď veselej panej za prepážkou, citujem: "K hovnu". Verte-neverte, stalo sa.)

Potom si spočítal, že autom, čo spotrebuje 8 litrov pohonných hmôt na 100 km, by tú istú cestu (tam a späť) cca 160km vykonal s tými istými troma osobami za asi polovičnú cenu: (160km x 8l / 100km) x 25Kč/l == 320 Kč, a to rýchlejšie, bez zhonu, čakania na stanici a neistého odbavenia.

Načo máme vlastne u nás vlaky? (Rečnícka otázka to bola, neodpovedajte.)

5 4 3 2 1