next to guidepost previous Ako som niektoré veci obdivoval iii.

Semafory

Keď sa blížite k semaforom, už z diaľku na Vás svieti množstvo svetiel a v prvej chvíli nemáte prehľad, čo sa deje, že na Vás svieti hneď niekoľko červených. Keďže stojíte ako prvé auto a takmer pod semaforom, dívate sa naň cez predné sklo predklonený s hlavou vyvrátenou navrch až do doby, kým Vás z utrpenia vyslobodí zelená. Medzitým si však všimnete, že na opačnej strane križovatky z oboch strán cesty na Vás smejú dve úplne rovnaké červené. Nie ste si však istí, či patria Vám, preto tvrdošijne sledujete semafor nad sebou. Keď sa však i zelené sa ostatných stĺpoch objavia v tej istej chvíli, čo sa objavili tie Vaše nad hlavou, porozhliadnete sa potajme po okolí, či náhodou niekto vedľa Vás sa nebaví na tom, aký ste to "cudzinec", že sa komicky dívate nahor namiesto pohodlného dopredu.

I taká maličkosť dokáže potešiť myseľ vodičovu! Ten síce vedel, že i v Amerike niečo podobného majú, ale čakať takéto v Dánsku by mu nenapadlo.

Nábytok

Nedávno sme sa s kolegom ocitli v obchode s nábytkom a chceli sme vidieť, za čo míňajú Dáni svoje platy. Keďže po zdanení majú asi toľko, čo my (brutto na nedá porovnať kvôli brutálnym daniam), zaujímalo nás, koľko za to dostanú v obchode.

Vybrali sme si spálňu, vlastne zo začiatku iba skriňu – štvordielnu, elegantnú skriňu. Keby ste Macka poznali, vedeli by ste, že kypré barokové tvary objektov (a nielen :-D) nepatria medzi jeho favoritov, jeho oku lahodia veci (a nielen :-D) štíhle a nie príliš bujné. Práve tým Macka skriňa oslovila. Navyše bola jemne opracovaná, pevná, no radosť na ňu pozerať. Vidieť ju, hneď by ste si ju chceli doma postaviť.

Od úžasu sme na chvíľu onemeli po otvorení jej dverí. Visela tam ceduľka a ako päsť na oko na nej cena 69.000.- korún, samozrejme Dánskych. Čo najopatrnejšie sme dvere zase zavreli, chvíľu na seba hľadeli a napokon ich zas otvorili, či cena nebol iba klam. Nebol. Rýchlo sme zistili, že u nás by ste za ňu dostali novú Fabiu. Aby sme si k skrini dovybavili ďalšie drobnosti, "kúpili" sme ešte dva nočné stolíky po 5000.-, jednu menšiu skrinku za 17000.- a posteľ za 24000.-. Všetko bolo od jedného zdroja a nádherne ladilo. Ľahko si domyslíte, že sme videli spálňu za pol milióna našich korún a museli sme sa pritom posadiť. Došlo nám však, že za kvalitné drevo prácu si je treba zaplatiť. Nielen u nás.

Po takýchto zisteniach mi potom už ani nepríde čudné, že Dáni doma záclony nemajú. Za takúto cenu, ktorá ani pre nich nebola vôbec ľudová, by bolo škoda nechávať si pôžitok sám pre seba a nepodeliť sa s inými.

V ďalšom - pre niektorých nezáživnom - pokračovaní nám bude prezradené, prečo vlastne Macko do Dánska pricestoval.