Ako som niektoré veci obdivoval ii.

Závesy a záclony

Neuveriteľná a o to viac zaujímavá je skutočnosť, že Dáni (ako vraj všetky severské národy) sú otvorení až natoľko, že po zotmení nezaťahujú závesy a zvonka vidieť do každého domu i bytu – mimochodom decentne zariadeného. Jeden by povedal, že majú zmysel pre kultúru bývania.

Je pri tom jedno, či je okno na poschodí alebo na prízemí, len málokedy je vidieť záclony tak bežné u nás. A keď občas nejaké závesy či záclony predsalen zahliadnete, sú zhrnuté na okraj okien tak, aby bolo zvonka dobre vidieť. Niekedy sa mi zdá, že je to akýsi vypestovaný kult, ktorým dávajú najavo, na čo všetko majú, aké nádherné obrazy im visia na stene, akým nábytkom majú zariadené byty apod. V tlmenom osvetlení stien bytu či domu tieto veci dostávajú iný, až romantický nádych a pohľad do okien domorodého obyvateľstva stojí za to i bez toho, že by človek idúci po ulici chcel šmírovať.

Bicykle

Keď Macko za študentských rokov chodieval (pre Čehúňov : JEZDÍVAL :-D) do školy na bicykli, či lete a či v zime, či už v sparne alebo v mraze či v daždi, vždy jeho rovesníci krútili hlavami nad ním ako nad šialencom. V slušnom oblečení síce na bicykel nesadol, ale v bežnom na ulicu áno. Mnohí jeho známi sadali na bicykel až v oblečení na to určenom.

V Dánsku prekvapilo v tomto ohľade hneď niekoľko vecí. Samozrejmosťou sú všade prítomné cesty pre cyklistov vedúce z mesta do mesta i vedúce po ňom. Nie však kúsok od ulice po ďalšiu ulicu, ako je tomu u nás, ale je nimi pretkané celé mesto. Byť v automobile je preto o málo ťažšie – je treba dávať extrémny pozor pri odbočovaní najmä vpravo, aby ste cyklistu neuvideli až vo Vašom aute. Cyklistov však mám rád a ako vodič si za volantom zvyknem. A neprestávam im v Dánsku závidieť.

Nevychádzam z údivu, že v tomto malom raji vidím bicyklovať snáď každého. Tu sa i malé deti musia rodiť priamo s bicyklami. A nikto sa nenechá odradiť dažďom, mrazom, ľudia ho použijú často – je jedno, či idú iba na nákup do vedľajšej ulice alebo do práce. Môžu mať na sebe tepláky i sviatočné šaty, všetko jedno. Fascinujúce a zároveň upokojujúce. Takto som si vždy predstavoval cyklistiku – ako vec každého – a takto som ju prezentoval, samozrejme bez pochopenia spoločnosti.

42 ... 28 ... 18 ... 13 ... 10 9 8 7 6 ... 3 ... 1