next to guidepost previous Ako som z práce domov chodieval ii.

 Mennesket Ved Havet ...bez pasparty Mennesket Ved Havet,
2002-03-14, Dimage7
 Mando ...bez pasparty Mando,
2002-04-14, Dimage7

Cestu do práce som si dnes snažil zapamätať, lebo som vedel, že pôjdeme na východné pobrežie do Politikenu pozrieť stroj, ktorý programuje Petr a nebolo isté, či prídeme domov spoločne. Oplatilo sa, pretože na pracovisko i domov som sa vracal sám, dnes už ale vyzbrojený poznatkom z rána, že k nám sa ide veľmi - až extrémne - dlho rovno a potom je len treba správne odbočiť. Po nejakej chvíli sa mi cesta prestala páčiť, ale udržoval som kurz. Bolo mi čudné, že obchádzku nevidím, ale neskôr mi doma došlo, že ona je len v jednom smere. Mohol som na to prísť v aute, zas napriek tomu s chladnou hlavou som sa touto otázkou nenechal zdolať.

Z priemyslovej štvrte ulica pokračovala dovnútra mestskej zástavby a zrazu mi bolo jasné, že nejako takto to bolo i ráno. Ulica kolmá na tú moju bola Norgesgade a ja som vedel, že som dobre a teraz už zostávalo iba správne odbočiť. Pravdepodobne sa tak nestalo, pretože som o malú chvíľu prechádzal neznámym prostredím. Mená v odbočkách mi nič nevraveli, navyše som nenašiel ani kostol. Až niekde v n-tej uličke som uvidel žlté logo nášho známeho obchodu, odbočil k nemu a popri ňom sa pustil po ulici, aby som sa znova pohyboval v neznáme. Našťastie som kútikom oka nečakane zahliadol nejaký osvetlený voľný priestor, v centre ktorého stála budova - a on to mohol byť náš protestantský kostol. Síce na opačnej strane, než som čakal, ale bol to on a ja som bol rád, že som doma. Dnes som sa zase zlepšil - trafil som takmer hneď, len cez vedľajšiu ulicu. A tiež som sa naučil, že Norgesgade a Nörregade sú dve odlišné ulice, ale zato paralelné ulice. Pre istotu.

Len mi nejde do hlavy, prečo ak prechádzam okolo toho istého obchodu, jeden i druhý deň vyjdem na inej strane. Niekto si asi zo mňa robí dobrý deň.

A takto človek zistí, že návrat z práce je jednou z veľmi zaujímavých častí dňa.

Ďalej zistíme, že všade sa dá niečo obdivovať, že Dánčina musí byť blízka rodová príbuzná našim jazykom, že v Dánsku sa trpí stratou súkromia alebo že jeho obyvatelia sú veľkí exhibicionisti a tiež, že nábytok za pol milióna by môjmu podnájmu asi nesvedčil. Dozvieme sa niečo málo i o kulte bicyklov.