Reč

Hovorí sa tu viacmenej čínštinou (mandarin) či jej celkom rozšíreným dialektom hokkian. Tiež sa tu medzi Malajcami rozpráva malajsky a medzi Indami tamilsky. Okrem týchto jazykov sa masovo uplatňuje angličtina, či skôr jej singapurská odnož, tzv. singlish.

Singlish má tiež svoje osobné a osobité pravidlá. Singapurci málokedy použijú tvar tretej osoby (príklad: She go.), nehovoria v množnom čísle (It cost 3 dollar.) a zásadne nepoužívajú minulý čas (She go yesterday.). Súslednosť časov je im zbytočné vysvetľovať a môžete na ňu rovno zabudnúť, ak sa chcete dohovoriť. Vetná skladba je sranda sama o sebe a nad slovosledom sa už nestačím ani pozastavovať. Angličania musia byť celí mimo.

Aby som im zas tak nekrivdil, že z angličtiny prepadajú - oni by aj vedeli, ale: z publikácií vyplýva (parafrázujem:), že singlish je angličtina, na ktorú sa našila čínska gramatika, a tá práve veci, nad ktorými som sa pozastavil v predchádzajúcom odstavci, ignoruje. A tak povedzme minulý čas sa v čínštine vytvorí pridaním časového určenia. Včera ona ide (Yesterday she (alebo aj he) go.) bude preto Šla a Ide zajtra zas Pôjde. No sko-rrrr-ro ako v slovenčine.

Len si kladiem otázku, načo sa toľko lopotíme. Vytvorme si svoju -nglish, prehlásme ju za jazyk, aby sme zamaskovali nezmyselné chyby a máme po starostiach. A svet - veď Ty si na nás zvykneš.

26 25 ... 15 ... 10 ... 7 6 5 4 3 ... 1