A zase o jazyku.

Do tretice všetko dobrého - tak Vás ešte raz budem nudiť trochou gramatiky. Síce mi nebolo umožnené (čas, nálada, únava, báli sa ma...) aktívne navštevovať hodiny dánčiny, ale čo všetko sa na človeka okrem špiny nalepí, je až neuveriteľné (utroligt :-D).

Vždy sa musím usmievať, keď Dáni, ak ma prvýkrát stretnú, sa mi snažia vnútiť, že ich jazyk je ťažký a nejde sa naučiť. Neverte im!

Oni neveria zase mne, ak im tvrdím, že ich jazyk zaaaas až tak ťažký nie je, gramatika (čo som si tak všimol) je celkom prehľadná a logikou ľahko postihnuteľná. Čo je horšie, je ich výslovnosť, ako som už bol spomínal, ale kto má uši, zachytí časom viac a viac zvukov, teda, ehm - hlavne pazvukov a spomenie si či odvodí.

Nasleduje príklad za všetky drobné.
Sedím si tak s plným žalúdkom v kantíne a počujem dvoch Sobov si vykladať (počujem, nie žeby som rozumel) a odrazu mi uši zachytia "VESIDU?" Čože? Vesidu? Hm, hm, dumám minútu-dve: ...du na konci nemávajú, takže to bude Ty/Vy, si samostatne nejak nepasuje, tam musí chýbať niečo mäkkého, čo zhltli, povedzme nejaké 'g' so samohláskou, mmmm... a tu prichádza Aha moment: sige som už niekde videl - to bude hovoríš/-te, no a zbytok bude Ved, kde 'd' zhltli s úplnou samozrejmosťou zase. Suma sumárum: Ved sige du?, "Čo hovoríš?" Prehodnotím situáciu a odrazu je jasné všetko. Jeden nerozumel, a tak sa spýtal. Jednoduché.

Veselo je (hlavne na druhej strane brehu), keď si človek myslí, že mäkko prehltnuté a znejúce tak, ako znejúce, môže byť iba povedzme 'g'. Dáni sa potom strašne bavia, keď si človek neSob odvodí snage namiesto snakke a myslí tým rozprávať. Snakke [sna'ga] je správne a tie dve 'k' vyslovia ako 'g' do stratena, kým snage [sneia] bez akéhokoľvek náznaku 'g' je čmuchať, sliediť či strkať nos do vecí. Že je zrazu človek terčom smiechu v momente, ani netreba pripomínať :-).

Zas na druhej strane predpony používajú presne ako my, takže niečo ako forbudt (za-kázaný) je presný opak slova påbudt (pri-kázaný). Salg znamená predaj, udsalg vý-predaj. Príjemné, nemyslíte?

Čo je trocha nezvyk, sú prípony -en, -et, -er, -ne na konci podstatných mien. Odvodiť si -en a -et je nadľudský výkon :-), tieto dve koncovky predstavujú určitý člen, čiže definujú to isté, čo the v angličtine. Zámerne som nepoužil niektoré ukazovacie zámeno, lebo vraj (...kolegovia sú programátori, nie jazykovedci - týmto ma odbili, aby som už neotravoval) s rodom nie sú tieto koncovky spojené. Suffix -er patrí množnému číslu obecne a -ne pripojenému k nemu zase vo význame the. A ak nie tak nejak podobne. Samozrejme, nepravidelné tvorenie množného čísla nechýba, barn (dieťa) / børn (deti), bog (kniha) / bøger (knihy) sú príkladom jedným z mnohých.

S písmenom 'g' sa zažije oveľa viac príhod, než by jeden predpokladal. Už vieme, že sa môže postupne strácať či nevysloviť. Že ním možno vyprodukovať i dlhé mäkké el (ľ:), by neodadol asi nikto. Verte - neverte, meget vyslovujú Dáni [maľ:].

Zvratnú formu slovies používame bežne a podvedome (dá sa, použije sa, hovorí sa, ...) a kým povedzme angličtina strašne trpí :-) týmto nedostatkom, dánčina si veselo vykecáva presne ako my (den fås nu , den kan købes, ...). No skrátka je to veselý jazyk.

Niekde si skrátka zopár jazykov muselo dať zraz a dohodnúť sa na spoločných pravidlách. Ináč to nevidím :o).

42 41 40 ... 37 ... 32 ... 22 ... 1