Skládka rybacích hláv

Musíme tu niekde mať skládku rybacích hláv.

Pretože ryba smrdí od hlavy a severozápadné vetry prinášajú odniekiaľ neuveriteľný zápach, čo jedna ryba nedokáže vyprodukovať, musí tu niekde byť sklad rybacích hláv. Začínam podozrievať miestne autority, že sem dovážajú všetky hlavy zo širokého okolia a tu ich skladujú alebo možno i spracovávajú na hlavové pochúťky či hlavové šaláty. Tie potom s hlávkovým šalátom chutia výnimočne.

Dokonca i miestni si občas posťažujú a pamätníci spomínajú, že bývalo horšie - to, čo dnes cítime pri otvorení okna, je iba slabý odvar toho, čím vetrávali oni. Hoci pamätníci radi, skoro vždy a vo všetkom preháňajú, v tomto im rád verím. Niekedy, keď sa odhodlám vyvetrať ja, najprv pootvorím okno (ináč to nejde, že nie), aby som diagnostikoval kvalitu vzduchu, a vzápätí ho zatváram a radšej dýcham vydýchaný vzduch než čerstvý smrad.

Sú miesta, kde čerstvý vzduch od mora nie je cítiť skoro nikdy. Aj pri bezvetrí sa nenápadne vinie pás zápachu asi kilometer severne od centra, kde pri továrni na spracovanie rýb hneď pri rybárskom prístave tiež bývajú ľudia. Či za trest, neviem. Dobrovoľne by tam ale asi málokto býval, keď všetka tá zmes rybiny, chemikálií, solí a snáď i motorovej nafty dohromady prúdi popod okná a lezie všetkých zákutí a najmenších otvorov.

Kto neverí, nech tam beží. A nech si vezme sáčok.

42 41 40 39 38 ... 35 ... 30 ... 20 ... 1