Kde začať...?
Ľudia si objednajú každý svoje, pri stole to dajú do placu a delia sa o každé jedlo (snáď až na polievku - tú si rozlejú do svojich misiek) s ostatnými. A tak si paličkami tu odštípnu kus ryby, tam zase vezmú kus vareného kuraťa, do ďalšej misky sa natiahnu pre smaženú krevetu. Ku všetkému sa podáva ryža alebo noodles, zemiaky nebývajú v menu. Myslím, že som už nejaké stretol v niektorom z jedál, ale boli to iba dva či tri kúsky. Mohlo to však pokojne byť úplne niečo iného, keďže tu Vám uvaria čokoľvek a môže chutiť ako zemiaky. Alebo naopak - uvaria niečo, čo chutí ako čokoľvek...
Polievku si občas dávajú, ale nikdy si nie som istý, ako ju po(-u)žijú. Niekedy tvrdia, že je to iba voda (a že to občas voda je!), takže ňou prekladajú sústa "druhého" jedla. Žiadne najprv jedno, potom druhé - všetko naraz. Na požitie polievky majú lyžičky, to áno, ale tie majú ploché dno. Profilom pripomínajú niečo ako lichobežník s rukoväťou.
Polievku môžu jesť nielen ako vodu, ale aj ako vývar. Vtedy však je dobré sledovať, ako sa k nej chovajú, pretože sa môže stať, že sa mäsa anilen nedotknú s tým, že už všetko bolo povedané v polievke. Nie je to ale pravidlom.
Do zvláštnej kategórie patrí Tam Yum soup - to je polievka, ktorá obsahuje všetko (Vždy, keď ju vidím, mi pripomenie, ako Pejsek a kočička spolu varili.) a je sa všetko. Je jej niekoľko druhov, takže raz v tom všetkom-možnom prevládajú dary mora, inokedy kura a zas čojaviemčoešte.
Samozrejme, mimo polievky sa je paličkami. Mohol som to síce zdôrazniť na začiatku, ale to každý vie a pointa je inde, o chvíľu sa k nej dostanem. Okrem paličiek sa ešte použije nanajvýš lyžička a vidlička, nôž nie je súčasťou tunajšieho príborníka.
Nezostáva preto nič iné, než mäso už podávať v malých kúskoch.
Pointa začína potom vo výklade, kde je pekne upečená polovica kuraťa. Žiadam o ňu a predavač kura rýchlymi pohybmi uchopí, položí na pult a sekerkou ledabolo naseká nadrobno. I s kosťou. Len aby sa mohlo jesť paličkami. Vyberať kosti a kostičky (pretože niektoré z nich presekával muž nadvakrát) z úst je rozhodne spestrenie daného jedla. No des.
Paličky sú ináč príjemná vec a je sa s nimi dobre. Keď som našiel ten správny grif - čiže som najprv odpozoroval statické držanie a potom prinútil nezvyknuté európske prsty spolupracovať - aj som sa najedol. Prvé dva dni som po chvíli cvičenia (kde inde cvičiť než pri jedle...?) paličky chtiac-nechtiac odložil a do jedla sa pustil vidličkou. Hlad bol väčší než chuť pojedať ryžu zrnko po zrnku (čo sa prilepilo).
Ľavou rukou sa priamo neje (aj keď by to tu tolerovali), nanajvýš iba sprostredkovane lyžičkou. Tú do pravej ruky uchopiť nejde, lebo v nej práve držíme paličky. Správny rozruch ale spôsobíme, ak sa naučíme jesť paličkami ľavou rukou (je nám Európanom asi jedno, ktorou, keď spočiatku nevieme ani jednou, že áno). Zároveň si uľahčíme, pretože lyžička predsa patrí do pravej ruky.
Voda sa v reštaurácii bežne podáva k jedlu a čašníci Vám možno i prídu sami doliať. Nie je treba ich volať. Je ale dobré sledovať domorodcov, čo s vodou robia, lebo niekedy je určená na pitie, inokedy na omočenie mastných prstov. Tá sa potom nepije :-).
Veľmi obľúbený a zároveň veľmi dobrý je Lime juice, malinovka z limetového sirupu. Je treba ho vyskúšať a máličko na sprvu nevšednú chuť si zvyknúť, ale sám po tom, čo som si ho raz dal, môžem sa po ňom umlátiť.