next to guidepost previous Rybolov

 Rieka plná rýb ...bez pasparty Rieka plná rýb
2008-08-09
 Rybár ...bez pasparty Rybár
2008-08-09

Dážď nás od našich ďalších plánov neodrádza a s vidinou lososa pripraveného na grile vo večernom objatí chaty kupujeme rybárske lístky. Ideme z "Trysilmesta" autom kamsi kus na sever, dlho kľučkujeme na úzkych cestách a štveráme sa nahor, až sa nám naskytne pohľad na jazero. Sem nás Nóri poslali, tu by mali ryby samé skákať do košíka. Skúseným okom náš vodič - rybár teoretik - vyberá lokalitu. Dobrá nálada nepozná medzí.
Po hodine nahadzovania a postupnom vyprázdnení ploskačky slivovičky sa nás zželelo i počasia, avšak nie rýb. Tie veselo vyskakujú z vody, vždy však kúsok opodiaľ, než kde stojíme. Jedno, či ich lákame na blyskáčik alebo na plavák.

Po čase, keď už sme majstri sveta v nahadzovaní blyskáčikov za polovicu šírky jazera a napriek tomu sme rybám na smiech, odoberáme sa konečne na rýchlu vodu, kde na nás čakajú "tie" lososy. Navyše plavák pri poslednom nahodení zasekávame na večné časy niekde pod kameň do bahna, a tak je čas odísť, ešte než prídeme o všetko náčinie. Červy balíme - hodia sa prinajmenšom večer na panvicu, keby sme nedajbože nechytili ani starú topánku.

Na rieke je jasno - tu budú brať. Jazero bol určite vtip od miestnych obyvateľov, zato rieka - tá ponúkne viac. Vyberáme okom vhodný plac, avšak pri pokuse o jeho obsadenie zisťujeme, že sa na ňom v prístrešku rozvaľuje sympatická Nórka. Aj by sme si prisadli a pokecali, ale kam s manželkami, že? Domorodkyňa nás ale uisťuje, že ryby berú, pretože manžel kúsok proti toku loví tiež. V tej chvíli o paniu strácame záujem, zato vyzbrojení motiváciou sa neďaleko vrháme do lovenia i my.

Či si ryby potrubnou poštou dali navzájom echo, nevieme, ale viac než s nimi bojujeme zase s blyskáčikmi, ktoré sa nám zachytia vždy buď o skalu alebo riasu či chaluhu. Onedlho prichádza i pán s tým, že to dnes stojí za draka.
Náš boj ešte nevzdávame a čistíme ďalej rieku od konzerv, topánok i zelených tráv. Po čase sa presúvame o pár kilometrov poniže, kde je viac vody v koryte. Výsledok nášho snaženia je opäť zúfalý. Na večeru ryby nebudú a dokonca nebudú ani červy, pretože sme ich nespotrebovaný zbytok zanechali kdesi ležať. Zálesáci z nás asi nebudú.

Zato už máme jasno - rybolov v Nórsku je mystifikácia nie nepodobná tej o Yettim.

No a naďalej zostáva platným faktom, že som vo Vltave chytil viac pstruhov než v Nórsku lososov...

 Trysilfjellet, čiže 'Trysilhora'

Našťastie naši kamaráti mysleli i na zadné vrátka a nakúpili mäso, ktoré - vopred naložené - večer grilujeme, pekne v objatí chaty, ako som bol spomínal na začiatku článku. Zapadajúce Slnko osvetľuje 'Trysilhoru' a my sa kocháme sobotňajším podvečerom.