Dážď nás od našich ďalších plánov neodrádza a s vidinou lososa
pripraveného na grile vo večernom objatí chaty kupujeme rybárske
lístky. Ideme z "Trysilmesta" autom kamsi kus na sever, dlho
kľučkujeme na úzkych cestách a štveráme sa nahor, až sa nám
naskytne pohľad na jazero. Sem nás Nóri poslali, tu by mali ryby
samé skákať do košíka. Skúseným okom náš vodič - rybár teoretik -
vyberá lokalitu. Dobrá nálada nepozná medzí.
Po hodine nahadzovania a postupnom vyprázdnení ploskačky slivovičky
sa nás zželelo i počasia, avšak nie rýb. Tie veselo vyskakujú z
vody, vždy však kúsok opodiaľ, než kde stojíme. Jedno, či ich
lákame na blyskáčik alebo na plavák.
Po čase, keď už sme majstri sveta v nahadzovaní blyskáčikov za
polovicu šírky jazera a napriek tomu sme rybám na smiech, odoberáme
sa konečne na rýchlu vodu, kde na nás čakajú "tie" lososy. Navyše
plavák pri poslednom nahodení zasekávame na večné časy niekde pod
kameň do bahna, a tak je čas odísť, ešte než prídeme o všetko
náčinie. Červy balíme - hodia sa prinajmenšom večer na panvicu,
keby sme nedajbože nechytili ani starú topánku.
Na rieke je jasno - tu budú brať. Jazero bol určite vtip od
miestnych obyvateľov, zato rieka - tá ponúkne viac. Vyberáme okom
vhodný plac, avšak pri pokuse o jeho obsadenie zisťujeme, že sa na
ňom v prístrešku rozvaľuje sympatická Nórka. Aj by sme si prisadli
a pokecali, ale kam s manželkami, že? Domorodkyňa nás ale uisťuje,
že ryby berú, pretože manžel kúsok proti toku loví tiež. V tej
chvíli o paniu strácame záujem, zato vyzbrojení motiváciou sa
neďaleko vrháme do lovenia i my.
Či si ryby potrubnou poštou dali navzájom echo, nevieme, ale viac
než s nimi bojujeme zase s blyskáčikmi, ktoré sa nám zachytia
vždy buď o skalu alebo riasu či chaluhu. Onedlho prichádza i pán s
tým, že to dnes stojí za draka.
Náš boj ešte nevzdávame a čistíme ďalej rieku od konzerv, topánok i
zelených tráv. Po čase sa presúvame o pár kilometrov poniže, kde je
viac vody v koryte.
Výsledok nášho snaženia je opäť zúfalý. Na večeru ryby nebudú a
dokonca nebudú ani červy, pretože sme ich nespotrebovaný zbytok
zanechali kdesi ležať. Zálesáci z nás asi nebudú.
Zato už máme jasno - rybolov v Nórsku je mystifikácia nie nepodobná
tej o Yettim.
No a naďalej zostáva platným faktom, že som vo Vltave chytil viac
pstruhov než v Nórsku lososov...
Našťastie naši kamaráti mysleli i na zadné vrátka a nakúpili mäso, ktoré - vopred naložené - večer grilujeme, pekne v objatí chaty, ako som bol spomínal na začiatku článku. Zapadajúce Slnko osvetľuje 'Trysilhoru' a my sa kocháme sobotňajším podvečerom.