Úplné bezvetrie

Západné pobrežie Dánska zažilo prednedávnom pozoruhodnú udalosť, ktorá sa nielenže nestáva každý deň, ale smelo si dovoľme tvrdiť - ani každý mesiac.

Po tom, čo sa jeden vybral trochu prevetrať zdravého ducha v tele, keď sa cesta pod kolesami bicykla kľukatila na všetky svetové strany (on to bol asi 70km dlhý prírodný okruh), stalo sa, že si onen jeden všimol, že Murphyho zákon o protivetre v každom smere... neplatil. Jediný vietor, ktorý bolo cítiť, bol ten tvorený cyklistom uháňajúcim tridsaťkilometrovou rýchlosťou.

Večer, či skôr skorá noc bola jedna z tých, čo sa človeku vryjú nadlho do pamäte, najmä ak je zvyknutý na neustály vietor a dážď, čo bičuje do okien príbytkov či do tvárí chodcov na ulici. Toho dňa nič z toho sa nedialo, hoci pod mrakom bolo po celý čas. Ticho, až takmer zlovestné ticho v očakávaní niečoho nezvyčajného však neprinieslo nič - jedine nevšedný pocit pokoja nad celým pobrežím. Ten premohol všetko živé, aby mohlo bezo zbytku vstrebať jedinečnosť okamžiku. Konečne bolo cítiť úľavu, akej sa sem už dlho nedostalo.

42 ... 40 39 38 37 36 ... 33 ... 28 ... 18 ... 1