Časť prvá, epizóda prvá
Vchádzam poniekoľkýkrát do fotolabu, tentokát s požiadavkou na zopár zväčšenín 20x30 cm. Je začiatok mája, lásky a množstva nových fotografií čas. Prichádzam s dôverou, keďže minule som bol neskonale spokojný s ich službami. Síce trvalo týždeň, kým mi zväčšeniny dodali, ale tie robia na druhej strane Jutlandu. Mno, čo má človek robiť, keď v 80 tisícovom meste nič lepšieho niet?
Týždeň ubieha ako voda, ja sa dostavujem do odchodu pre snímky, obsluha však záporne krúti hlavou pri požiadavke na ne a argumentuje tým, že predsalen sme minulý týždeň mali štátny sviatok. Beriem, stavím sa teda znova zajtra k večeru.
Časť prvá, epizóda druhá
Druhý deň pred záverečnou sa objavujem v túžobnom očakávaní fotografií, k môjmu sklamaniu však stále nič, čo by som rád počul a videl. Pretože je piatok, odkladám ďalšiu návštevu fotolabu na pondelok nového týždňa.
Časť prvá, epizóda tretia
V pondelok sa minútu pred záverečnou znova ukazujem v obchode, ešte udychčaný, lebo som hnal po celú cestu z práce, aby som to stihol aspoň na pol šiestu, keď v taký nepríhodný čas končia. Obsluha nevie, kam sa dívať, lebo stále nič nedošlo. To už mi nedá a pýtam sa ich, či mi snímky zase sľúbia na ďalší deň alebo si už zo mňa dobrý deň robiť nebudú a zavolajú mi do práce, až tu budú. Vraj zavolajú.
Časť prvá, epizóda štrvtá
V stredu sa mi dostáva telefonátu od nich, ja v dobrom rozmare im som ochotný i zabudnúť ten týždeň navyše. S napätím otváram obálku a teším sa na zväčšeniny. Môj tichý úžas nad neskutočným strieda bezmocnosť a ja vraciam všetky snímky majiteľovi obchodu s tým, že ich pekne niekto prerobí, ale tentokrát poriadne. Jednak nebudú tak neskutočne zelené a ďalej fotografia, čo má iný rozmer než 2:3 bude na zväčšenine CELÁ a nie iba nejaký hlúpy orez niekde v dvoch tretinách šírky. Skrátka to chcem tak, ako poprvýkrát.
![]() |
Obr. Čo dokáže minilab. Obsluhe je absolútne jedno, že Vám dodá "iv.". |