next to guidepost previous Fotografovanie vytrvalého pštrosa

 To je on, môjho srdca šampión ...bez pasparty To je on, môjho srdca šampión,
2002-05-25, Dimage7

Stál som pred ohradou a díval sa na pštrosa, čo sa ku mne nedbalo blížil. Jeho kroky skôr vyzerali, akoby chodil okolo horúcej kaše, či predvádzal magický tanec, ale napokon sa predsalen na dostrel priblížil. Fotoaparát som preto pre istotu zapol, ale neobťažoval som sa ho ešte použiť. Najprv sme sa s vtákom jeden na druhého pozerali a obaja si asi mysleli "Kto z koho", možno však mal pštros úplne iné problémy alebo si v duchu počítal, či sa mu oplatí natiahnuť dlhý krk a upozorniť ma, že nemám liezť do jeho ohrady, ale na oplátku mať ďalšiu skúsenosť s vysokým napätím - alebo má nechať mňa mnou a napätie nechá jeho ním.

Pravdepodobne zvolil tú druhú možnosť a výchovnú lekciu o tom, že na strkanie hlavy niekam je tu on, odložil. Muselo mu však byť cudzo v tej trápnej situácii, preto sa snažil svoje zahanbenie zamaskovať tým, že sa zohol a dlho pil z kaluže. To už som mal aparát v ruke, aby som jeho prehru zvečnil, ale v tej chvíli sa od zeme jeho hlava zdvihla do výšok. Putoval som za ním nahor, ale on si za okamih zase spomenul na kaluž meter a pol pod ním a znova sa zohol, aby do nej načrel. Nestačil som sa zohýbať za ním a zase vstávať, preto som naňho vymyslel pascu - zostal som hore dívajúc sa na svet cez objektív a oprený lakťami o ohradu som čakal. Toto však nečakal pštros, a tak celý v pomykove sa zase zdvihol, aby prešetril situáciu. V tej chvíli sa mi objavil na snímku presne v strede, podarilo sa mi sčasti zaostriť (Kto má DiMAGE7, presne vie, ako rýchly je autofokus a tiež vie, ako sa môže spoľahnúť na manuálny fokus, keď vidí malý zrnitý obraz v hľadáčiku.) - a zase zmizol. To už som vedel, že snímku hneď tak nenaexponujem, že tadiaľto cesta nevedie a budem musieť svoju iste bohumilú činnosť rozfázovať. Pštros bol vskutku vytrvalec a keď sa zdvihol tretíkrát, mal som zaostrené ešte než sa zameral znova na kaluž. To som prepol na MF - manuálne ostrenie, aby pred expozíciou aparát zase nezaostroval.
Keď sa zaostrená hlava zvieraťa nečakane objavila v hľadáčiku, chcel som exponovať, ale videný obraz mi to nedovolil. Musel som sa smiať, lebo celé to pripadalo, ako keď animovaná postavička vyskočí spoza televíznej opony na obrazovku, aby zas o sekundu zmizla. Ak má človek pri oku fotoparát a jeho zorné pole činí iba tento nepatrný zlomok celku, je výsledný efekt ešte umocnený.
V ďalšom pštrosom cykle som už bol pripravený a vták vrátil (technik by povedal: napolohoval) hlavu na okamih na rovnaké miesto ako predtým. To už som exponoval a o výsledok som sa s Vami podelil.