next to guidepost previous Ako je to vlastne so sobmi a ďalšími vecami

 Jeden na druhého... ...bez pasparty Jeden na druhého...,
(toto asi sob nebude) 2002-11-17

Pretože vo svojich mailoch častokrát pozdravujem od sobov a stane sa, že pozdravujú aj oni sami, párkrát sa mi prihodilo, že človek na druhej strane bol vykoľajený z tejto skutočnosti a neveril mi, že tu také zvery máme.

Dobre urobil, lebo tu žiadne nemáme :-).
Je to len reklamný ťah, aby ste si pozdravy z "D"alekej "K"rajiny dobre pamätali. On to ani nebol môj vynález presťahovať soby z tundry sem, aby som pravdu povedal, ale čo je doma, to sa počíta - on to účinkoval :-) môj milovaný brat.
No dobre, no, v obore nejaké asi zdomácnelé sú.

Takže znova: soby ani losy (leda tak lósy) tu nemáme, lososy áno.

Čo ale je pravdou a v čom Vám nebudem mútit hlavu ani trocha, je, že napriek tomu, že sme od polárneho kruhu ešte asi raz toľko ako z domova sem a v zime som si stažoval, že do práce i z nej chodím potme a nič z tejto zaiste zaujímavej krajiny som ešte za denného svetla nevidel, dnes je tomu naopak - Slnko nám tu zapadá okolo pol desiatej (a to ešte nie je leto), do jedenástej (23h!) je ešte svetlo (farby rozoznať asi do pol) a okolo štvrtej nadránom je svetlo už zas.

Než idem spať, zaťahujem žaluzie, závesy, na spálni zatváram dvere, z vankúšov formujem ohrádku okolo hlavy a na ňu tiež jeden pokladám, lebo za svetla sa nevyspím ani náhodou. V lepšom prípade si ešte preťahujem cez to všetko pre istotu paplón. Noc je krátka a zobudiť sa počas nej znamená už nezaspať.
Celá záležitosť sa dá vysvetliť tým, že Slnko je nízko pod obzorom (teraz v máji iba asi 12°), to je spôsobené jednak tým, že sme predsalen od Brna asi 6° na sever a hoci 4° na východ od Brna, stále používame to isté časové pásmo.

My chlapci sme vždy radi v lete. Ono vlastne stačí, že sa oteplí, aby "sličné slečny" (mno, i tie menej, samozrejme, tie ale pôsobia ako protilátka na to, čo tu opisujem) odložili zvršky šiat, obliekli sa ležérne, hlavne menej upnuto, čiže voľne. Až je v tých časoch nebezpečné sadať za volant.

Tu u sobov (a sme u toho, či u nich(?)) som si vravel: "To teda poteš! - teplo žiadne, Slnko iba občas..., no to zas bude, bud uvidíš v práci iba kolegov alebo zahalené ženy na ulici."
Avšak - chyba lávky - domorodci sú na svoje rozmarné počasie zvyknutí a to, že jar prichádza neskôr, nikomu nevadí, pretože miestnym chlapcom bola doprianá kompenzácia.
Tá spočíva v rýchlejšej reakcii miestnych dám na slnečné lúče, a ďalej ona reakcia prebieha už pri nižších vonkajších teplotách.

Ó, vdaka, vyššie mocnosti.