Vlak je dopravný prostriedok ktorý mám rád a som naň zvyknutý. Stále však nachádzam veci, ktoré ma tu nadchnú, tam prekvapia.
Tu u sobov :-) tiež máme železnice a občas sa ich aj oplatí využiť. Ako príklad možno použiť cestu na Sjæland (kde sa rozprestiera i Kodaň), keď vlakom neplatíte žiadne mýtne za most cez StoreBælt, kým autom áno a dosť, asi štyri stovky.
Samozrejmosťou tu je, že vlaky jazdia podľa cestovného poriadku, chcelo by sa napísať: presne podľa neho. Vlak opúšťa stanicu úderom príslušnej minúty a je jedno, či je to na začiatku svojej cesty či niekde uprostred.
O IC príplatku si tu môžete nechať iba zdať, podobne ako všade inde okrem našich domácich železníc. Ku komfortu, či skôr ku zvýšeniu komfortu cestujúcich i druhej triedy Dáni pristúpili so severskou starostlivosťou a vymysleli tzv. Hvileplads, čiže "plac na opočinok" resp. vo voľnom preklade "oddelenie s miestami na odpočinok". To sa odlišuje od ostatnej časti súpravy iba tým, že cestujúci si nedovolia hulákať, telefonovať z mobilných telefónov. Najviac hluku sa v tejto časti vlaku vyprodukuje šelestom pri otáčaní stránok novín.
A že čo za to? Že neuhádnete? Nič. I toto je zadarmo. Pri okienku na nádraží iba poviete, že by ste radi miestenku tam.