Celé trampoty totiž začali v Prahe. V Brne som si ešte vravel, že nezačínam zle, pretože ani na autobus som nebežal ako zvyčajne, ani na nádraží som sa nezdržal. Vo vlaku som si síce spočiatku pripadal ako blbec, keď som sa nevedel usadiť v poloprázdnej súprave - podarilo sa nakoniec na treťom mieste o dva vagóny ďalej od miesta, kde som nastúpil. Aj tak za to môže vlak! - sedadlá v ňom vyzerali, akoby ich boli sem premiestnili z niektorého osobného vlaku a ja som chcel sedieť na takých, aké poznám zo "svojich" vlakov.
Nepripisoval som tomuto bezvýznamnému incidentu so súpravou dôležitosť a v poriadku som došiel až do Prahy, Holešovíc, kde som polámaný za krkom (sedadlá!) vystúpil a onedlho bol už na Malej strane. Tam som (samozrejme bez mapy, ktorá zostala doma v šuflíku) chvíľu hľadal DK konzulát, aby som vlastne celú ďalšiu procedúru nakoniec absolvoval úplne zbytočne a s hlúpym vyvrcholením.
Po vstupe do dverí konzulátu úradníčka za stiahnutým žaluziím ignorovala moju prítomnosť. Po chvíli, keď už som podľa jej mierok čakal dostatočne dlho, sa ozvala, čože to môžem chcieť. Ukázal som jej papier, ona, že v poriadku, a nech vyplním dotazník v dvoch kópiách. Tiež mi sucho oznámila, že vízum už nestojí 600 Kč, ale skoro trojnásobok a karty neberú, preto som najprv mal ísť pohľadať bankomat niekam späť na ulicu vedúcu od Karlovho mosta, samozrejme s kufrom a taškami, keďže od udalostí s dvojčatami v New Yorku je každý človek nebezpečný a podozrivý.
Po návrate na konzulát a vyplnení hlúpych anketných formulárov na ne hodila očko a zistila, že ich nemôže vziať, pretože nemám potvrdenie z firmy, koľko budem mať v DK plat. Po tom, čo som jej navrhol, že zavolám do práce a oni ho zafaxujú na ich číslo, vymyslela, že ešte chýba potvrdenie, kde budem bývať. Bez daných náležitosti nevybaví nič ani náhodou a podotkla, aby som sa stavil niekedy inokedy. Ešte raz som jej navrhol, že by som jej nechal tlačivá, aby veci boli v pohybe, ale bola neoblomná. Neviem, ako budem žiadať neskôr o to isté vízum, keď toto mi od termínu 5.11. nevystavia vôbec - procedúra trvá 6-8 týždňov (sama tvrdila), preto som žiadal od 2.1.2002 s tým, že by "to mohli stihnúť"... Čiže som odišiel s "nepořízenou", ráno som vstaval úplne zbytočne o štvrtej a navyše pri odchode z konzulátu pri balení vecí späť do tašky mi prebehlo hlavou "Zabudneš to tu!" Samozrejme, povedal som si a balil ďalej. O malú chvíľu som konzulát konečne a s radosťou opustil.