Trysil

Naša chatka, jedna z menších
2008-08-09

V celej svojej kráse
2008-08-09

Ráno o pol ôsmej je obloha ako vymetená. Slníme sa v kresle na verande a zaujíma nás každý slnečný lúč, pretože predsalen 10°C sa nedá nazývať teplom. Naši hostitelia sa zviechajú až okolo pol jedenástej, dovtedy my stíhame vyjesť blízke okolie posiate do tej doby zrelými i polozrelými čučoriedkami. Súčasne s nami sa stíha obloha zatiahnuť bezútešnou šeďou.

Kam len oko dohliadne, všade vidno nekonečný les v mierne zvlnenej krajine, až teda na holý kopec v pozadí. Celkovo mi obraz pripomína presne takú tajgu, akú mám zafixovanú z prírodopisných filmov.
V blízkosti našej útulne sa nachádza množstvo ďalších, keďže sme v jednej zo sekcií veľkej hytteområde. Je až neuveriteľné, že napriek počtu chát pôsobia všetky prirodzene a zároveň s citom vsadené do krajiny. Nie sú to však žiadne malé búdy známe z našich končín - naopak predstavujú ich rozľahlé domy vari výhradne drevených konštrukcií stojacich na pozemkoch väčších než akékoľvek domy v súčasných českých satelitoch.

Po obede vyrážame preskúmať okolie a samozrejme pokoriť najvyšší kopec Trysilfjellet. Na horu, ako kopec Nóri vznešene nazývajú, vedú 2 lanovky odpočívajúce v tomto období ako nemé pozostatky minulých lyžiarskych sezón. Ako cieľ túry by ani nestála za reč, ale na rozpohybovanie tela postačuje. Okolo druhej začína pršať, a tak z vrcholu vidno máločo, i to zahalené do clony nekonečna daždových kvapiek...

_{(pokračovanie)}

4 3 2 1