Pretože už zopár veľkých búrok Dáni zažili - naposledy na prelome 1999/2000, vedia tiež, čo to veľká voda je. Katastrofálne záplavy sa objavujú vždy aspoň raz za sto rokov, no v poslednom čase to skúsili v krátkych intervaloch za sebou. Roky 1852, 1911 a 1914 v Ribe na záplavovom stĺpe vravia za všetko, najmä ak si predstavíme, že sa mesto sa nestihne spamätať a už je na obzore ďalšia pohroma.
Najviac srandy zažilo západné pobrežie krajiny v roku 1634, keď iba v Ribe vystúpila voda 6 metrov nad normál, čo predstavuje zatopené domy až do výšky prvého poschodia či iba kúsok pod strechu. Ťažko si predstaviť, čo zažívali vtedajší obyvatelia, keď si uvedomíme, že zaplavená bola okolitá krajina na desiatky kilometrov široko ďaleko, o existencii ostrova Mandø v tej chvíli panovali pochybnosti a čokoľvek živé malo problémy vôbec niekde byť.
Dnes síce na týchto miestach nie je z drámy tej doby nič vidieť, memento skazy pripomína iba záplavový stĺp na brehu kanálu. A vlastne ešte jedna vec - Dáni majú na túto tému glosu, v nej žartom hlásajú, že v tej dobe musela v susednom Anglicku chýbať všetka voda a na tunajší blízky ostrov Fanø sa dalo odtiaľ prejsť pešo.