V týchto dňoch mi dochádza, prečo je Dánsko tak ploché, aké je. Niektoré publikácie tvrdia, že asi pred 10000 rokmi sa tu roztápal ľadovec a ako to všetko bral so sebou, ohobľoval veľkú časť krajiny do podoby, ktorú dnes môžeme vidieť. Niekedy si však jeden kladie otázku, či všetko nebolo úplne ináč...
Pozorný návštevník idúci po pobreží často vidí akési ohrady z prútia či skôr raždia medzi kolmi zabitými do piesku. Mohlo by to vyzerať, že niekto si ohradil kus mora a snaží sa v hydropónii pestovať rastliny, či snáď slanú ryžu (celkom nová myšlienka moja :-D), či čo. Ryby ani inú morskú háveď tam chovať nemôže, pretože vody je tam tak po kolená... malého dieťaťa.
Pretože som bol pred pár dňami na Mandø, videl som takéto ohrady pozdĺž celého pobrežia. Domorodý kolega mi všetko vysvetlil, ani som nemusel klásť zbytočné otázky. Pri prílive totiž voda prináša piesok a drobné čiastočky všetkého možného a v ohrade sa to všetko usadí. Odliv je už pokojný, ohrada bráni vode opadnúť príliš rýchlo. Keby tam nebola, nuž by sa piesok zase odplavil späť do mora. Za 70-100 rokov sa zväčší rozloha Dánska práve o týchto zopár štvorcových metrov pravého morského piesku. Jediné, čo sa na ňom uchytí, je v skutočnosti iba tráva a nejaká riasa, čo si to rozmyslela a vystúpila z mora na zem. Viac však pravdupovediac miestne ovce nepotrebujú.
Potom nám je všetkým jasné, že ak takto budovali Predvikingovia svoju ríšu, z piesku veľa hôr navŕšiť nemohli. Navyše i dnes občas príde búrka s pár vlnami a všetko im to tam znova zrovná "so zemou", aby mohli začať pekne poporiadku znova.