Bytová politika

Po dlhšom čase, čo tu trávim, som si naivne myslel, že ma už vari nič neprekvapí. Opak je pravdou. Stačila jedna nevinná otázka. A tak som zistil, ako je to vlastne s bývaním.


Bývať sa samozrejme dá. Či už v HDB, kondominiu alebo vo vlastnom dome.

• HDB je ekvivalentom pre štátny byt. Občan požiada, vláda pridelí. Komu áno, komu nie a prečo, dozvieme sa.
• Komdominium nemá nič spoločného s kondómom, aj keď často je skracované na "kondo". Je to oplotený pozemok s vrátnicou a živými vrátnikmi, s niekoľkými nižšími či vyššími činžiakmi v súkromných rukách. V priestore kondominia často býva k dispozícii bazén (open-air, samozrejme, načo by tu bol krytý bazén?), tenisové či squashové kurty a povedzme i ping-pongový stôl.
• Vlastný dom je i tu celkom drahá záležitosť, avšak obohatená o jeden fenomén.

Poďme pekne od jednej jóbovej správy k druhej.

Presuňme sa do doby, keď (mladý) človek uvažuje o kúpe bytu.
Ak má pod 35 rokov a je slobodný, môže rovno prestať uvažovať alebo sa musí obhliadnuť po voľnej deve. Všimol som si, že mnohí radšej počkajú...
Či aj ženy uvažujú o kúpe bytu, neviem. Musím ešte zistiť.

Tunajší Zákon mladým slobodným neumožňuje vlastniť nemovitosť. Zákon sa snaží ísť cestou zvyšovania populácie, preto radšej pridelí byt či umožní kúpiť dom manželom.
Existuje tiež možnosť zaregistrovať si žiadosť o byt, je ale treba mať pred svadbou. Nezosobášená dvojica v prípade rozchodu o svoju registráciu príde (žiadne zvýhodňovanie jedného z partnerov) a ešte bude penalizovaná. Príliš do detailov som sa radšej nepýtal, ale verme (verte) tomu, že tunajšie úrady si svoju cestu nájdu. Trestná správa je dobre rozvinutá.

Mladí manželia môžu teda požiadať o byt bez reštrikcií, avšak ani v tomto prípade nie je isté, či dostanú bývanie vo vyhliadnutej lokalite, hoci by bola spolovice prázdna. Dôvod sa zase nájde: rasová príslušnosť. Singapurci sa z rasových rozbrojov v 60-tych rokov poučili a rozloženie obyvateľstva na ostrove nenechávajú náhode. Preto dnes vyslovene malajských, indických či čínskych štvrtí niet. Samozrejme, Chinatown i Little India existujú, ale skôr ako reminiscencia na doby dávno minulé, doby okolo zakladania mesta. Výminky i tu potvrdzujú pravidlo, takže jedna lastovička navyše ešte rozbroj neurobí. Úradníci však majú dobre spočítané, aby ich nebolo priveľa.

Vlastný dom je pre väčšinu Singapurcov utópia, ale tí, čo sa naň predsalen zmôžu, musia počítať s tým, že nemovitosť nevlastnia v zmysle, v akom by sme ho ponímali my. Ide viacmenej len o prenájom, pretože všetka tunajšia pôda patrí štátu. Tak si tunajší prenajmú pôdu povedzme na 99 rokov, postavia na nej dom a prežívajú. Dedičské právo neplatí ako u nás, preto potomkovia, či potomkovia potomkov stoja pred podobným problémom ako ich predkovia.
Ak sa toho dožijú. Vláda môže kedykoľvek rozhodnúť o nutnosti výstavby novej komunikácie, ďalšej továrne a určiť daný pozemok ako cieľový.

Bohužiaľ i v tejto časti sveta je pojem rozvod známy a tak sú prípady, že je treba sa nejak vysporiadať s vecami ad hoc.
Aby štát zabránil zvyšovaniu rozvodových konaní, čiže aby si ľudia príliš nezvykali, nijak im to neuľahčuje. Rozvodové konanie preto trvá dlho - minimálne rok musia manželia žiť oddelene, potom sa ich prípad (resp. dopad oddeleného "spolužitia") preskúmava zas. Delenie majetku prebieha obdobne ako u nás - spravodlivo pol na pol, avšak jeden podstatný rozdiel tu je: V prípade, že z šetrení vyplynie, že niektorý z partnerov mal počas rozvodového konania známosť, zohľadní sa táto skutočnosť, a to negatívne.