next to guidepost previous Ako som z Malmö vlakom cestoval

Pri svojom návrate z Kodane jeden víkend v apríli som zažil vec potvrdzujúcu výnimku z pravidla a tiež do konca nedotiahnutý Murphyho zákon o veciach, čo sa môžu pokaziť...

Celé to začalo nevinne tým, že som cestoval som do Kodane. (Do Malmö sa o chvíľu dostanem...) Nebyť tejto maličkosti, ani si nevšimnem, že dánske vlaky jazdia na minútu presne, sú čisté, vlaky IC s príplatkom ešte nezaviedli, a tak ďalej. O vlakoch ale možno niekedy inokedy... (povedzme teraz a tu (pozn. z 24.5.2002)).

Po tom, čo sme si s Martinou a Sláwom dali v Kodani zraz, spoločne sme konštatovali, že vlaky jazdia neuveriteľne presne. Dokonca aj u nich v susednom Švédsku, ako mi zhodne tvrdili a ešte večer toho dňa som si mohol všimnúť i ja.

Pri svojom návrate z miesta ich pôsobiska som si vybral spoj tak, aby som ešte asi hodinku mal v Kodani voľno. Kodaň a Malmö sú od seba vzdialené asi desiatku kilometrov, spája ich od r.2000 most a tunel a jazda vlakom netrvá dlhšie ako pol hodinu. Tam i späť to jazdí cez deň každých 20 minút.

Nebolo mi to však nič platné, keď Švédi sabotovali môj odchod z ich krajiny tým, že ma spolu s asi päťdesiatkou ďalších cestujúcich odmietali previezť cez Store Baelt - cez úžinu či kanál, ako chcete. Ono to spočiatku vyzeralo, že asi 2 minútky po mojom príchode z Lund-u do Malmö mal o 18.44 ísť vlak do Kodane, čo potešilo, najmä ak som tam mal v pláne ešte chvíľku pobudnúť. Po desiatich minútach čakania sediac v súprave a po tom, čo nás odtiaľ vypoklonkovali, som sa však tejto myšlienky vzdal. Preto som ja i ďalších zopár cestujúcich šiel poslušne na iný perón na druhej strane stanice na vlak o 19.04. Keď sme v ňom sedeli 15 minút a mali meškanie i s týmto vlakom, prišli nejakí zriadenci a znova sme mohli vystupovať. To som sa ešte príliš nevzrušoval, tentokrát to však vyjsť muselo, aby som svoj prípoj do Esbjergu stíhal bez problémov. S hodinou v Kodani som sa už nadobro rozlúčil, tak som si prial, aby to vyšlo aspoň tentokát. Ďalší vlak mal ísť teda o 19.24, ale doň nám zas nedovolili nastúpiť, lebo mali problém so súpravou a mienili ju vymeniť. Po tom, čo nás zriadenci v uniformách presviedčali, že tentokrát to už vyjde a potom, čo skutočne táto súprava po chvíli odišla a na jej miesto prišla iná, sme už mohli nastupovať a nejak okolo 19.26 sme i odcestovali. Vtedy sa mi čiastočne uľavilo, aj keď stále hlodal neurčitý pocit čakajúcej pohromy a vo vzduchu visel otáznik, prečo niekoľko prípojov len tak neodišlo...

Teraz sa poučíme o tom, čím všetkým sa Dáni môžu pochváliť...