Majulah Singapura

Rokovacia miestnosť prezidentského sídla
2003-08-03

Nič mi neunikne,
2003-08-03

Pretože sme tak trocha politizovali o tunajšom zriadení, musím Vám vysvetliť, ako sa to má s tou vecou verejnou res publica Singapura.

Singapur je republikou. Republikou a bodka. Bolo mi zvlášť kladené na srdce, aby som si všimol, že nikde nedeklarujú, že republikou demokratickou.
Všimol som si.

Pána prezidenta, ktorý má rezidenciu v Istane (Istana) neďaleko Orchard Road príliš nespomínajú. Figuruje na zozname miestnych pohlavárov, jediný vraj nemá danený príjem, ale podobne nemá ani politický vplyv. On ako miestna figúrka je určený na prijímanie návštev a delegácií, na usporiadanie večierkov a zabezpečenie programu pre hostí. Menia ho za čerstvého každé volebné obdobie, je dosadený parlamentným hlasovaním a vždy je to príslušník inej štátotvornej rasy. Dnes je prezidentom Ind a nabudúce by to mal byť Malajec, keďže predtým ním bol Číňan.

Prezident sa na verejnosti nevyskytuje, nedáva ani rozhovory ani sa nijak nezapája do života. Hovorí len vtedy, keď je požiadaný.

Namiesto prezidenta sa v televízii a na verejnosti vyskytuje premiér, a to vždy. Čokoľvek sa rieši, rieši to on a jeho rezortní ministri. Súčasný - už tiež viditeľne poznamenaný časom - premiér je vo svojej funkcii tretie "volebné" (à 5 r.) obdobie (od r. 1990); odvtedy, čo zakladateľ samostatnej republiky Lee Kuan Yew odišiel do dôchodku.

(Perlička: Podľa verejne dostupných informácií má tunajší premiér ročný príjem milión SGD, čím amerického prezidenta hravo strčí do vrecka. Skoro tak trikrát. Je to podľa spoľahlivých zdrojov tým, že je (príjem) postavený na úroveň podnikateľského sektoru, aby bola zabezpečená príťažlivosť práce v štátnej správe.)

Sám "zakladateľ republiky" prebral ostrov pod samostatnú správu v r. 1965 od Malajcov a začal komsomolským štýlom budovať svetlé zajtrajšky. Vytýčený smer sa i dnes dodržovať viacmenej darí, keďže je z akého mešca odsýpať. A mešec plný je, pretože čo v tejto zemi platí, je disciplína a poriadok. Tieto hodnoty podporované vyspelým pokutovým systémom udržujú pracovnú i všeobecnú morálku na vysokej úrovni. Zavedením demokracie do týchto končín by sa možno prosperujúca ekonomika zrútila ako domček z karát. Tak mi to aspoň bolo tvrdené.
(Trocha dramaticky popísané na zopár riadkoch, ja viem, ale zhruba stačí.)

Hneď v plienkach slobodného Singapuru bolo teda stanovené pravidlo znejúce tak trocha ako: "Ty, občan, ži tu, zarábaj tu na živobytie, staň sa rezidentom, prípadne neskôr Singapurcom, ale nikdy, počuješ - nikdy, sa nestaraj do vecí týkajúcich sa štátu." Niečo na spôsob Matrixu, veď poznáte.
Kto chcel, sa zmieril. Dnes jedinou opozíciou sú asi traja poslanci, ktorí tiež zrejme existujú, aby sa nepovedalo.

Singapurci sú dnes vďační dvom postavám minulosti. Prvou je Sir Thomas Stamford Raffles, ktorý "with genius and perception changed the destiny of Singapore from an obscure fishing village to a great seaport and modern metropolis". (Koniec citátu z pamätnej dosky... "svojím géniom a vnímavosťou (bystrosťou) zmenil osud Singapuru z tmavej rybárskej dediny na významný námorný prístav a modernú metropolu").
Druhým je práve zakladateľ Lee Kuan Yew. Čokoľvek je dnes považované za dobré, je dobré vďaka nemu - resp. aspoň tak je správne, aby to bežný občan prezentoval.

26 ... 24 23 22 21 20 ... 17 ... 12 ... 2 1