Ako som do Dánska cestoval ii.

Esbjerg 17:13,
2002-02-13 M.Dimage7

Pre istotu som zašiel do servisu - oficiálne Information som nenašiel, iba Service Center, bol som teda tam a vravím im, že som voľajaký zmätený z gate a tak. Pani rozveselená z toho, že: "som na úplne inom letisku" (Hneď mi napadlo: Koľko je letísk v Kodani?) mi medzi smiechom a ďalším smiechom vraví, aby som si pohol, ak chcem stihnúť posledný autobus k lietadlu. Prešiel som teda ešte raz pasovou kontrolou - divné, už zas? - a "pasák" mi radí:
Áno, to je tak, CPH - BLL je domáci let, preto na monitore nie je číslo gate... (Ešteže som syn deda vševeda a takéto dedukcie robím z neoznačených letov automaticky) a vraj mám sledovať "Domestic" a nestratím sa. Skutočne som sa nestratil, iba na začiatku stálo:

...uchopil som teda všetko pevne do rúk a vykročil som. I s využitím rýchlopásov trvalo vyše 15minut, kým som k svojmu gate prišiel. Pri 4.domácej bráne už bolo vyznačené Billund: 6B (aha - domáce sú 6B, medzinárodné to majú naopak: B6), postavil som sa preto do radu, čo čakal pod tabuľou s letmi – jedným, čo už bol označený nápisom CLOSED a mojím, čo nemal vypísané nič než svoj názov. Pán vzal od každého v rade palubnú vstupenku, pozrel a odfajkoval. Prišiel som k strojčeku, iný pán ju doň vložil a nič. Vrátil mu ju naspäť, ten na ňu chvíľu civel, potom mi dánsky oznamuje, že ja letím do Billundu a on odbavuje predchádzajúci let (…ale ten už bol uzavretý, uff...). Posadil som sa, onedlho zmizli z tabule 6B oba lety a ten môj sa objavil na 6C vedľa, zase bez poznámky. To som už nevstával, aby som nebol za hlupáka a zostal som čakať na nápis BOARDING alebo CLOSED, či čo. Takto sme trávili ešte asi 15 minút, kým na 6C nápis zmizol a už sa neobjavil. Potom niečo oznámili, ale v hluku panujúcom okolo som akurát vedel, že niečo hlásia, nič iné. Obzerám sa a čo nevidím - na 6F v diaľke za mojím chrbtom je akýsi názov a nápadne sa podobá tomu, na ktorý čakám, je však príliš ďaleko. Niekoľkokrát som teda preostril a Billund som uvidel. Pýtam sa pána, čo sedí kúsok vedľa, či nehlásili niečo o BLL - a vraj nie. Sedím teda ešte chvíľu a už oznamujú, že BLL nastupuje. Tentokrát som už bol pokojný, prísediaci pán mi to tiež potvrdil a na tabuli sa objavilo "Boarding". Od tej chvíle šlo všetko ako hodinky. Síce žiadny autobus som stíhať nemusel, pretože lietadlo bolo pristavené pri hale, ale to už som radšej neriešil. Neleteli sme viac než 25 minút, aj tak som stihol zmorený udalosťami toho dňa zaspať. Vzápätí ma však letuška zobudila, aby som si zase zapol pás.
V Billunde nás posadil pilot tak, aby sme všetci vedeli, že sme pristáli (asi to bol nejaký brigádnik, či čo) a z lietadla sme vyliezli skoro do haly, onedlho doviezli batožiny na vozíkoch a nechali ich napospas osudu. Ľudia ich začali z vozíkov rozoberať sami, vzal som si preto svoj nový, ale už pomerne dobitý kufor a čakal na zhabané náradie. Na vozíku (už) nebolo, asi o 5 minút ho priniesla cestujúca pani odkiaľsi z iného kúta letiska ("Ako to?", sa jej pýtam) a ja vôbec netuším, ako a prečo sa jej dostalo do rúk, keď hľadala úplne iný balíček.

Sáčok bol natrhnutý, ale našťastie všetky skrutkovače i štípacie kliešte boli vnútri.

Asi tu končia trampoty všedného dňa pána cestujúceho...

42 ... 22 ... 12 ... 7 ... 4 3 2 1