Ako som sa na cintoríne ocitol

Za mier tu bojovali mnohé národy...

... i vyznania.

V nedeľu, hoci bola zima - taká, čo človeku vlezie až do morku kostí, vybral trocha sa prejsť na bicykli. Nepšalo, ako býva vo voľné dni tu zvykom, preto som sa tešil, ako vyfotografujem čosi, čo ma zaujalo raz po ceste do práce. Keďže ale už podruhýkrát to nebolo možné, pokračoval som ďalej smerom k Vognsbøl Parku, aby som aspoň nejakú tú snímku doviezol.
Občas som zmenil smer, aby som sa vyhol miestam, kde už som bol. O hodnú chvíľu som sa ocitol v parku pekne udržovanom, ale zato prázdnom. Iba zopár dobrých duší križovalo moje kroky, netušil som však, prečo ich bolo tak málo. Síce som si všimol, že stojím na mieste zvanom Fovrfeld Gravelund, tiež som si z grave- akosi odvodil hrob, z toho cintorín, stále mi však unikalo, zopár nedefinovaných vecí.

Po tom, čo som už vyfotil niekoľko snímkov, dospel som náhle zisteniu, že stojím na pôde vojenského cintorína. To zároveň vysvetľovalo absenciu ľudí. Striedali sa tu biele náhrobky letcov Royal Air Force, Royal Canadian Air Force, ale našli sa tu hroby i ruských vojakov. Za nimi stálo množstvo náhrobkov šedých, podľa mien nemeckých vojakov.

Nechal som sa teda poučiť pri pomníku pri neďalekom kríži a vedzte teda, že tam ležalo 279 vojakov Aliancie, z toho 189 britských, 40 kanadských, 34 austrálskych, 8 novozélandských a 8 ďalších, čo položili životy za slobodné Dánsko. Tento cintorín postavený "The Commonwealth War Graves Commision" je najväčší na západnom pobreží krajiny.

V ďalších dvoch pokračovaniach nám budú opísané rozmary tunajšieho počasia - zistíme, ako tu bolo na prelome roka.

42 ... 39 ... 29 ... 24 ... 21 20 19 18 17 ... 14 ... 9 ... 1