Čínske mená

Najzábavnejšie veci na niektorých Číňanoch sú ich mená. Človeku bežne nepríde zvláštne, ak sa niektorý z nich volá Lee, Lim, Khaw, Phay.
Dokonca si zvykne i na skratky ich ďalších mien. Pretože meno každého správneho Číňana sa skladá z aspoň 3 krátkych podmien, zapamätať si ich by bola jalová práca a pri rozhovore by ich vyslovovanie iba zdržovalo, tak sa prvé písmená zoskupia a vzniknú kombinácie ako KT, CG, HT napríklad. Tým sa potom odlíši KTLim od HTLima.

Čo ale ani pri veľkom sebazapretí nejde ignorovať bez zdvorilého úsmevu, sú ďalšie nečínske mená, ktoré bežne v komunikácii zaznejú. Tieto si bez porušenia akýchkoľvek predpisov sami Číňania privlastňujú a podľa svojej potreby menia, a tak možno stretnúť Ernesta, Lawrencea (toho som stretol a sprvu meno z predstavenia som nepochopil - odvtedy ho volám Lorenzo), Marka, Samuela, Alexa, Jimmyho.

Ani ženy a dievčatá nezaostávajú a stretnúť Jane, Elisabeth či Beth, Michelle a im podobné nie je výnimkou.

Občas majú mená i určitý základ, prečo vznikli, ako vznikli. To vtedy, ak Číňan v styku s neázijcom by márne vysvetľoval, ako sa vlastne volá. A tak dopredu rezignujú napr. na slečnu Angie (NG), muža menom Serge (CG).

Perlička:
Vysloviť a zapamätať si naše mená je občas nad ich sily. Pri vyslovovaní mena ako Slávek vychádzajú z úsudku, že sa píše Slavec. Potom niektorí použijúc zaprášené vedomosti o našich jazykoch meno vyslovia ako Slaveč. No ne(-u-)smejte sa...

26 ... 23 ... 20 19 18 17 16 ... 13 ... 8 ... 1