Langkawi, MY (výlet ii.)

Tropický lejak,
2003-03-23

Lenivé prebúdzanie,
2003-03-23

Hneď po obede, ktorý kupodivu v cene bol, sprievodca veľkým reproduktorom naháňa ľudí do vody - budú sa kŕmiť žraloky. Pripadá nám strašne veselé, keď sa na stádo smerujúce k vode a do nej dívame od stola a vtipkujeme, že vykŕmení (resp. čerstvo nakŕmení) turisti im chutia asi lepšie...

Žraloky už krúžia v plytkej vode a občas dostanú i sústo rýb hodené z móla miestnym rybárom. (Prečo ten nejde do vody???)
Občas počuť vískanie, keď sa žralok dlhý asi 50cm otrie pri honbe za mŕtvou rybou o nohu niektorého z množstva dobrovoľníkov.

Pretože sme sa už kúpali predtým a vieme, že miestne nebojácne rybičky - pásikavé žlto-zeleno-šedé potvory veľkosti otovrenej dlane - dobiedzajú a hryzú, akonáhle človek prestane rozkopávať nohami, už sa kúpať vody nejdeme a pretože sa tu dá ísť iba 300m na jednu stranu a 300m na stranu druhú (všade sme už boli) ponevierame sa len tak hore-dole.

Konečne je tu 15. hodina, naša záchrana. O hodinu sme naspäť na Langkawi.

Večeru nám spestruje dnešná nádielka vody vo forme prietrže mračien, z ktorej vystupuje slnko ako nápadná, ale neostrá žltosivá guľa. Po jedle sa naším taxíkom odoberáme do obchodného domu, kde máme my chlapci pochodené obe podlažia behom asi 15 minút. Pretože však sú s nami i nechlapci, pojem "čas" sa mení na dojem "nekonečno".
Odtiaľ naše cesty vedú na [namaké] (Night market - nočný trh), kde sme ale hotoví pomerne rýchlo, lebo trhovníci sa už zaoberajú viac balením než obsluhovaním.

Činorodá to sobota. Samá voda...

26 ... 22 ... 19 18 17 16 15 ... 12 ... 7 ... 1