Najlepším spôsobom, ako získať vízum na nejakú dobu bez zbytočného papierovania, je vybrať sa na chvíľu do Malajzie. Niekto to robí tak, že si odskočí v sobotu na nákupy a pri návrate dostane 14 dní voľného pobytu. Iný sa zas prejde po moste na opačnú stranu kanálu a hneď sa z konca mosta vráti, aby "poškádlil" imigračných úradníkov. Tí mu potom možno 14 dní dajú tiež, ale podmienečne :-).
Pretože dva týžde nie sú žiadne terno a chodiť každú druhú sobotu do Johor-u (malého mesta naproti Singapuru) na nákupy je tiež podozrivé, tak sa dá využiť ďalšia možnosť - odletieť si na víkend. Výhodu to má tú, že pri návrate úradníci udeľujú vízum mesačného trvania. To je však patrične vyvážené cenou.
Na Langkawi (som šťastný, že aspoň niečo nemusím skloňovať) - ostrov pri západnom pobreží severnej Malajzie, už pri hraniciach s Thajskom - sa dá doletieť 2x denne a toľkokrát i odletieť (logické - ináč by sa na ostrove mohli kumulovať lietadlá, že áno), ostrov má svoje medzinárodné letisko. Pomaly každý človek je tu taxikár, takže dostať sa z letiska preč nie je problém. Navyše o odvoz je častokrát už postarané dopredu.
Taxikára jedného už poznám - boli sme mu verní a nechali sme sa jeho dodávkou voziť po dva dni a sľúbil som mu, že jedného dňa, až tam zase budem, mu zavolám. Alebo jeho synovi - má päť, auto na batérie od nás a život pred sebou.
Poďme teraz spolu na výlet...