Návšteva holičstva

Neustále mi znie hlavou "Potrebujem sa nechať ostrihať", kedykoľvek sa pozriem do zrkadla alebo vyjdem na ulicu, kde sa mi pod hrivou okamžite orosí lebka a už neuschne.

Návštevu holiča odkladám zo dňa na deň, pretože mám rád svoju holičku doma a nemám náladu investovať konečný svoj výzor do niečoho neurčitého. Uvedomujem si však, že o mesiac by zo mňa bol chodiaci stoh vlasov, preto si iba povzdychnem a už otváram nepevné dvere kaderníctva s jasnou informáciou OPEN.

V miestnosti je asi 6 kresiel a zopár ľudí. V skutočnosti je ale strihaná iba jedna žena, zbytok sú pravdepodobne ratolesti niekoľkých spriatelených rodín. Mňa ale viac zaujme, že niet nikde umývadiel, o umývadlách so sprchou už ani nehovoriac. Kam som sa to dostal...?

Pani po mojom vpáde iba zodvihne hlavu a prednesie heakat? a čaká, či sa otočím na podpätku a odkráčam alebo predsalen zostanem. Dal si sa na vojnu, tak bojuj... si tak ešte vravím a už sedím v kresle, radšej však čo najbližšie k východu. O malú chvíľu sa ma ujíma iná pani, čo sa so mnou zrejme handrkovať nebude, lebo chladne a odmerane ku mne pristupuje a sápe sa po nožniciach, aby začala strihať. Pýta sa ma ešte, koľko chcem ostrihať - v tej chvíli ale navrhujem, či by mi vlasy mohla umyť, aby sa lepšie strihali. Veľmi asi nerozumie (nemá vari slušný chlapec na to právo?), avšak už napotretíkrát sa zdá, že i niečo pochytila. Odchádza a kradmo sledujem, čo tým naznačuje...

Po chvíli sa vracia s želé v ruke a plastikovou fľaškou s hubicou na konci. Želé mi vyklápa z ruky na hlavu. Premýšľam, či to bude stačiť bez vody, ale po chvíľke mi žena zmáča vlasy prvými dvoma kvapkami z fľaštičky. Potom znova dvoma. Po ďalších dvoch zmáčací proces prestáva a nastupuje masírovací - som mierne prekvapený, neviem, čo to má byť. Pre istotu zapínam svoj taxameter a chvíľu sa mi motajú hlavou myšlienky typu Čo za to?, Čo si si to na seba ušil?, Prečo to robí?, Je to tu bežné?, Ako mi hlavu zbaví toho šampónu? To bude musieť použiť pekných pár fľaštičiek. ...ale nakoniec sa oddávam príjemným pocitom na konci dňa.

Po asi 15 minútach, keď pena na mojej hlave je bohatá, že zapĺňa celé holičstvo a preteká cez netesné dvere až na chodník, príjemné mrazenie na chrbte ustáva a som vyzvaný nasledovať pani viac do vnútra obdchodu. Zisťujem, že po mne nebude chcieť viac, než si ľahnúť na niečo podobného ako gynekologické kreslo, aby mi mohla vydrhnúť vlasy dočista dočista. Masáž teda pokračuje pod prúdom vody, iba je podstatne kratšia.

Vlasy mi pani strihá veľmi opatrne, hlavy sa dotýka veľmi jemne a nežne, skoro by som povedal iba letmo. Neexistuje, aby mi nožnicami zavadila o kožu či nebodaj zastrihla do ucha. Hlava je pre Číňanov skrátka svätá. Občas sa u toho pousmeje.

Asi po 40 minútach som ostrihaný, vlasy znova umyté, nagelované a ja spokojný platím 20 sindala. Chcem jej neskôr ešte trocha pridať, ale ona si svoje myslím vypýtala a tringelty tu nie sú v móde. Tak ju nebudem urážať.

Ďakujem a s dobrým pocitom opúšťam jej vlasové štúdio.

26 ... 24 ... 19 ... 16 15 14 13 12 ... 9 ... 4 ... 1