Ako Fero kvetiny zachraňoval

Vognsbøl Park v meste. Je veľký ako sídlisko, za ním je obora.

Prvý týždeň po Ferovom príchode do jeho pôsobiska na niekoľko ďalších mesiacov, na stoloch v kantíne i na sekretariáte trónili v plnom kvete Cyklámeny, čiže Bramboříky, aby bolo jasno i v tej časti populácie, čo by nevedela :-). Medzi množstvom veľkých rastlín sa pekne vynímali i tieto malé so svojimi bielymi a ružovými kvetmi, až bola radosť na ne pozrieť. Druhý týždeň ešte pred ich odkvitnutím ich vzala pani zo stolov a postupne hádzala do koša, aby ich zároveň nahradila, myslím, Gloxíniami. Mackovi toto jej počínanie nešlo do hlavy, pretože hoci vie, že tieto rastliny patria medzi sezónne, nie je vo zvyku ich vyhadzovať hneď po vykvitnutí. Pustil sa teda do reči s paňou, čo ich likvidovala a nakoniec dva exempláre zachránil a odniesol do svojej kancelárie. Tam zistil, že jediným ich problémom bol nedostatok vody. Po zaliatí znova ožili a jeden z nich nasadzuje stále nové kvety. Samozrejme, ich zániku nebude onedlho pomoci, pretože cyklámen skrátka do suchej a teplej kancelárie nepatrí. Zatiaľ sa však držia obaja.

Po tomto zistení Fero pozorne sleduje každý šelest a stal sa patrónom všetkých malých rastlín vo firme. O veľké sa starať nemusí, pretože tie opatruje a zalieva na to určená firma. Malým sa však takej nadštandardnej pozornosti nedostane, a tak minulý piatok Macko znova zasahoval, tentokrát však zachránil trvalku Lopatkovec, Spatyphylum. Nevedno, kedy sa tento úbožiačik dostal na sekretariát, ale určite bol v tom čase v plnej kráse a mal nasadených niekoľko kvetov. Keď Macko v piatok prechádzal okolo sekretariátu, všimol si jeho schlíple a zošedlé listy. Chudáčik nemohúci a umierajúci vysielal z posledných síl signály každým smerom. Jeho šelest bol zachytený, Macko počkal, kým pani sekretárka bude otočená chrbtom, aby zas nebol za blázna, a milého Lopatkovca "uzmul", aby ho už nikdy nevrátil na tak strašné miesto, kde nielenže ho nikto nezaleje, ale tiež ho trápia dymom z cigariet.

Úplne vyschnutý Lopatkovec bol zaliaty a zbytok záležal na ňom. Keďže však snaha prežiť je základným pudom i u rastlín a zvlášť u Lopatkovca Fero vie, že list uschne, až keď niet návratu, že list neschne postupne do hneda, ale šedne celý a snaží sa udržať pri živote, stále dúfal. Nie zbytočne, pretože už na poludnie bolo vidieť, že rastlina prežije. Večer pri odchode domov bola znova skontrolovaná a v sobotu, keď Macko prišiel znova do práce, milý Lopatkovec ho už z diaľky zdravil lesklými sviežo zelenými listami a ďakoval za záchranu pred krutým osudom kontajnera a mrazu niekde na smetisku.

Takto Fero našiel ďalšieho kamaráta :-).

(Ako post scriptum či skôr parte nutno dodať: "..., ktorého "zodpovedný" kolega nechal cez víkend zmrznúť aute. Bohužiaľ...")

V ďalšom, iste radostnejšom pokračovaní pôjdeme nakupovať. Urobte si čas, lebo nám to bude trvať dlho.

42 ... 33 ... 23 ... 18 ... 15 14 13 12 11 ... 8 ... 3 ... 1