Sladká sobota

Jednu sobotu som si vyšiel na prechádzku do mesta, aby som sa poobzeral a bol chvíľku medzi ľuďmi, než jednak zaleziem do kutlochu zas trocha pracovať a tiež, aby som bol i medzi homo "ordinary" a nielen medzi zopár chlapmi, čo stretávam celé dni.

Prechádzal som sa po pešej zóne v centre a niekoľkokrát ju prešiel od horného konca k dolnému a naspäť. Vošiel som napokon do akejsi predajne gumových medvedíkov, sladkých čokoládok a presladených zákuskov. Nakŕmil som sa tam bielou čokoládkou s praženými orieškami, citrónovým koláčom, jednou čokoládovou guľou (vnútri mmmm sladká pena) - tú som mal zadarmo - a nakoniec som sa dorazil dvoma marciPANNOvými tyčinkami. Mno.... Vlastne nie, ešte som mal mandľový košíček a nie jeden. Dva. :-))). Kúpil som si k tomu ešte chleba so "seznamovacími" semienkami :-) a 80 korún preč. Samozrejme dánskych. Na naše to nepočítam. Pre istotu.

Ani som nechcel utrácať, ale vošiel som do predajne na tieto veci (tam to voňalo, až z toho bolo zle), chvíľu som sa tam obšmietal a keď už pani chcela vedieť, čí som si vybral (či čo teda!?), tak som sa nezáväzne spýtal "What's in there?" a ukázal na čokoládovú guľu, pričom som dobre vedel, že pena, lebo v Maďarsku toto isté poznajú ako Négercsók (Černochova pusa (bozk)). Pani mi to nejako nevedela vysvetliť (nevedela prísť na slovo PENA), tak kým mi vysvetľovala, že je to z vajec, ktoré sú urobené takto: bžžžž, a predviedla mixér, jeden zákusok vybrala a podala mi, aby som ho ochutnal. A to už mi bolo hlúpe odísť len tak (a ešte ma sladkosti lákali), nakúpil som teda, no mňam :-)))).

V nasledujúcom pokračovaní Macko konečne dostane byt, ten bude väčší, než aký si predstavoval, ale zmieri sa i s takouto maličkosťou.

42 ... 31 ... 21 ... 16 ... 13 12 11 10 9 ... 6 ... 1