Špekulujeme tak nad termínom nórskeho dobrodružstva - koliduje s viacerými skutočnosťami, preto ho posúvame dozadu a nakoniec dopredu; a zase naspäť, znova trocha dopredu, až nakoniec za nás viacmenej rozhodnú letenky.
Napokon je jedno, ktorý týždeň nám tam preprší...
Máme len 10 dní voľna, tak plánujeme víkendový Trysil, Jotunheimen v pracovnom týždni a Oslo zase na víkend. Tam v piatok po práci, naspäť v pondelok - jasné, ktorý: až ďalší.
Cesta autobusom na Ruzyni je otrasná. Po celý čas ma prenasleduje myšlienka, že sa niečo zákonite musí prihodiť, pretože diaľnica v posledných týždňoch pripomína odstavné parkovisko vrakov.
Neustále tiež dobiedza otázka, koľko ďalších spojov nám do Osla za cenu zaplatenú 2 mesiace vopred letí. Pochopiteľne žiaden.
No a nakoniec priamy spoj na letisko je priamy len tým, že nás tam vezie jediný prepravca, avšak s prestupom na Florenci do autobusu smerom na Karlovy Vary.
Skrátka cesta za únikom mimo civilizáciu je nám spestrená takýmito civilizačnými "vopruzmi".
Koniec rúhaniu sa - našťastie všetko stíhame v stanovenom čase, prestup prežívame, výstup je bez komplikácií a keď konečne dorážame na letisko, dokonca spoj o 19:30 - zdá sa - poletí. Chvíľu sa ešte handrkujeme so slečnou pri balení batožín, keď márnime energiu tým, že sa snažíme nechať si zabaliť ruksaky podľa deklarácie na paneli pred nami: "Lety ČSA zdarma".
Náš let je síce let ČSA, existuje však jedno ALE - máme zvýhodnenú letenku. Na panel sa už bohužiaľ táto informácia nevošla ani malými písmenami.
Aspoň sme si zakonverzovali.
Z nízkonákladového jedla v nízkorozpočtovom lete by sa jeden skoro vyvrátil. Myslím, že jedny BeBe, perník "bomba" či tatranky by službu vykonali lepšiu.